pc ip: 38.107.179.229
rozlíš: x
Ut 7. Február 07 
 |
||||||||||
 Pieninský národný park - PIENAP
Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenší, ale svojou krásou nijako nezaostáva za ostatnými. Je v poradí druhým najstarším parkom a nachádza sa na hraniciach s Poľskom. Preteká ním rieka Dunajec, po ktorej sa dá plaviť na pltiach a obzerať nádhernú scenériu národného parku.
Na poľskej strane Pienin už v roku 1930 vyhlásili Park narodowy v Pieninach, na slovenskej strane v roku 1932 vznikla
Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Súčasný Národný park Pieniny (PIENAP) so sídlom v Červenom Kláštore
zriadili
v roku 1967 na ploche 21 km2. Z celkovej rozlohy tvoria 9 km2 ha lesy, ktoré dopĺňa jedinečná
poľnohospodárska krajina
s malými poliami, lúkami a pasienkami, na ktorých v lete stoja typické zamagurské stohy pokoseného sena.
PIENAP je bohatý na vzácne druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov, napríklad králik Zawadzkého, púpava pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská sibírska. Súčasťou druhovo pestrej fauny je 766 druhov motýľov, 99 druhov mäkkýšov a vyše 200 druhov stavovcov. Na bralách a lesných chodníkoch možno stretnúť rysa ostrovida, vo vodách Dunajca zasa možno vidieť loviť vydru riečnu. Navštíviť sa odporúča najvyšší vrch Tri koruny ležiaci na poľskej strane parku. Krásu troch ostrých skál je však možné obdivovať aj počas plavby plťou. Komplex vápencových skál Haligovské skaly láka početnými jaskyňami a dutinami. Východiskovými bodmi sú Červený Kláštor, Spišská Stará Ves alebo mesto Stará Ľubovňa. Nachádza sa na severe východného Slovenska v pohorí Spišská Magura a čiastočne tvorí hranicu s Poľskom. Pieniny sú naším najmenším národným parkom s bohatými prírodnými hodnotami a malebnými scenériami. Leží na výmere 3750 ha a ochranné pásmo zaberá plochu 22 300 ha. Zasahuje do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa. Územie Pienin je lesnaté so zachovalými jedľovo – bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách. Z rastlín sa tu nachádzajú teplomilné a vysokohorské prvky. Spomedzi mnohých živočíchov je nutné spomenúť výskyt rysa ostrovida, vydry riečnej, včelára obyčajného, výra skalného, kuvička vrabčieho a jariabka hôrneho. Pod masívom Troch Korún si rieka Dunajec razí cestu úzkym vápencovým prielomovým údolím dlhým 8,5 km. Samotný prielom Dunajca patrí medzi najväčšie prírodné úkazy Pieninského národného parku. V roku 1967 bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu. V rieke Dunajec žije 20 druhov rýb vrátane pstruha a hlavátky kráľovskej. Atrakciou tohto územia je splav na drevených pltiach najväčším kaňonom v Strednej Európe – kaňonom rieky Dunajec – z prístaviska pltí Majere-Kvašné lúky do Lesnice v dĺžke 11 km, a z prístaviska Červený Kláštor do Lesnice v dĺžke 9 km, podľa požiadaviek. Doprava späť je zabezpečená kyvadlovou dopravou, taxislužbou, bicyklami, alebo pešo značenými chodníkmi. Prielomovým údolím vedie aj pešia turistická trasa, ktorú stavali talianski majstri na začiatku 20. storočia. Po tejto ceste vedie prvý česko-slovenský náučný chodník s 10-timi zastávkami, pri ktorých sú informácie a fotografie o zvláštnostiach a zaujímavostiach. Prielomu Dunajca. Okrem týchto prírodných klenotov sa môže návštevník stretnúť v Pieninách aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami a svojráznym folklórom a architektúrou. Priamo v obci Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka zo začiatku 14.storočia- kartuziansko-kamaldutský kláštor. Tento kláštor preslávil mních Cyprián, ktorý sa venoval pestovaniu liečivých bylín. Zostavil rozsiahly herbár, ktorý je súčasťou expozície Národopisného múzea v objekte kláštora. Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
 Prielom Dunajca (prielom Pieninami)
Turistický výlet Prielomom Dunajca patrí k najkrajším na Slovensku. Vychádza z Červeného Kláštora až po ústie Lesnického potoka a dlho sleduje pravý breh meandrujúceho Dunajca.
Červeno značkovaný chodník
 vedie po Pieninskej ceste,
ktorá už v 19. storočí spájala Červený Kláštor s poľským kúpeľným mestečkom
Szczawnica. V tomto úseku cesta prechádza cez národnú prírodnú rezerváciu Prielom Dunajca.
Lepšie poznanie rezervácie umožňuje trinásť zastávok náučného chodníka.
V prielome je niekoľko romantických zákutí opradených ľudovými povesťami. Na začiatku prielomu sa koryto Dunajca výrazne zužuje. Toto miesto sa nazýva Jánošíkov skok a voda tu pri šírke 10 metrov dosahuje hĺbku až 12 metrov. Pri treťom meandri Dunajca sú na svahu Holice (828 m) skalné veže vysoké 80 metrov. Ich názov Sedem mníchov tiež súvisí s ľudovou povesťou. V závere prielomu Pod Osobitou skalou vyviera krasový prameň Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Hovorí sa o ňom, že kto sa z neho napije, dožije sa sto rokov. Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
|
||||||||||
